Obsah

Naša obec

 

Naša obecBušovce ležia pri hlavnej ceste vedúcej zo Spišskej Belej (4 km)  do Podolínca (6 km). Nachádzajú sa severovýchodne od Spišskej Belej pri sútoku Popradu s ľavostranným prítokom riečky Biela. Chotár sa rozprestiera v severovýchodnej časti Kežmarskej pahorkatiny a v  Ľubickom predhorí v Levočských vrchov. Zväčša je plochý a odlesnený. Má degradované černozemné , hnedozemné, illimerizované hnedé lesné a nivné  oglejené pôdy. Nadmorská výška v strede obce je 593 m n.m. a v chotári 585-675 m n.m. Rozloha obce je 903 ha.

Archeologické nálezy potvrdzujú nepretržité osídlenie už od staršej doby kamennej. Obec vznikla pod názvom Stragar, ktorý v roku 1286 dostali od kráľa Ladislava IV. predkovia rodiny Švábiovcov (Sváby). Ako sídlo fary sa spomína v listine z roku 1345 pod názvom Bussundorf. Neskôr je známa pod názvom Busson (1348) Bussocz  alias  Bauschendorff (1564), Bausendorf (1773), Bussowce (1808), maďarsky Busóc, nem.  Bauschendorf a od roku 1948 Bušovce.  Vyvinutá obec sa spomína obec sa spomína v roku 1345 s farou. Desiatok z obce patril kanoníkovi zo Spišskej  Kapituly.  V roku 1787 ma obec 81 domov a 589 obyvateľov, v roku  1828 mala 98 domov a 730 obyvateľov.  Zamestnávali sa poľnohospodárstvom, tkaním a bielením plátna. Majiteľmi boli prevažne Nemci. Slováci boli zväčša poľnohospodársky robotníci. Do roku 1940 tu fungoval liehovar. Po druhej svetovej vojne boli tunajší Nemci vysídlení a obec bola osídlená novým obyvateľstvom.

Obec pri svojej administratívnej činnosti používala dve pečate so znakom. Prvá pochádza možno ešte zo 17. storočia. Zobrazuje svätca v ornáte s guľou v jednej ruke a s do kruhu zvinutým hadom v druhej ruke. Pečať nemá kolopis, len v nej sú písmená: .B. .S. .C. .S. Dajú sa rozlúštiť ako: Busocence Sigillum-Comitatus Scepusiensis (Pečať Bušoviec, Spišská župa).  Asi začiatkom 19. storočia si dala obec zhotoviť ďalšiu pečať, ktorú používa aj v druhej polovici storočia. Opäť je tu postava svätca, tentokrát v diakonskom oblečení, ktorá má v rukách tie isté symboly: guľu a hada. Písmená v pečatnom poli sú tie isté, kruhopis znie: BUSHOVIENSIS : SIGILVM : COMITATVS SEPVSIENSIS. Napriek netradičným atribútom určite ide o postavu sv. Štefana Prvomučeníka. Guľa symbolizuje kameň, ktorým bol ukameňovaný. Had je „hadom večného kruhu“, ktorý bol prastarým symbolom už v starom Egypte. Kresťanská mystiky v ňom vidí symbol večnosti ale aj symbol Božstva. Had skrútený do podoby kruhu si hlavou hryzie do chvosta.


KostolNajvýznamnejšou pamiatkou je rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca Diakona, pôvodne gotický zo 14. storočia, v 17. storočí  barokovo prestavaný. Z gotického zariadenia sa zachovala socha Panny Márie z roku 1400 ( je v zbierkach Slovenskej národnej galérie), gotické sochy Madony, sv. Štefana a sv. Vavrinca.  V presbytériu je gotická krstiteľnica zo 14. storočia a neskorogotický oltár. V dvojloďovom kostole je umiestnený obraz sv. Vavrinca, neskorogotický bočný oltár s obrazom sv. Mikuláša. 

Evanjelický kostol bol postavený v roku 1818, neogotický upravený koncom 19. storočia. V súčasnosti sa využíva na bohoslužobné účely jedenkrát za rok. 

Kultúrnou pamiatkou je Kúria – dom s hospodárskymi budovami, bývalý Poľnonákup.

Dnes má obec 299 obyvateľov. 

K dispozícií je pošta, obchod potravín, , rímskokatolícky farský úrad.